Když jsem byl se svou přítelkyní Evou v Pardubicích na Friends Festu, dal jsem se pod podiem do řeči se dvěma členy pro mě neznámé kapely Mr.56 ze Slovenska. Byli to pohodoví kluci, stejně jako jejich hudba, která se mi moc líbila. Protože by mohla oslovit i jiné příznivce rockabilly a rock´n rollu, požádal jsem je o rozhovor.
Jak se dostala kapela z Lučence až na Friends fest do Pardubic, když se tento festival na rockabilly nespecializuje? Náhoda nebo známosti?
Nemáme v Pardubiciach na Friends feste žiadnu známosť. No a náhody neexistujú. Poslali sme ponuku, kontakt na web, nejaké demo nahrávky, video a vybrali nás. Štandardný postup, to je celé kúzlo.
Nikdy jsem vás neslyšel hrát a ani jsem o vás neslyšel. Mohli byste mi něco říct o vzniku kapely, kde vzešel ten prvotní nápad a zda jste jen stejně naladěný lidi nebo kamarádi z nějakého klubu, kteří se rozhodli přiložit ruku k dílu?
Myslím, že na našej stránke je o tom celý príbeh. Kapela vznikla pred siedmimi rokmi, na impulz gitaristu Laca Svetlíka. Vtedy ešte v trochu v inom zložení. S kontrabasistom Lacom Kačánim a bubeníkom Danim Bolčom. Tých časom nahradili Krištof Márk Szabó na basovú gitaru a Miro Bartoš na bicie nástroje. Gitaristi boli od začiatku Laco a Jožko Fehér. No a ja (Oskár Szabó) som sa postavil za mikrofón. Okrem Daniho sme sa všetci poznali už dávno. Jednak ako kamaráti z mesta a jednak z rôznych hudobných projektov, kde sme sa predtým stretli. Už na začiatku sme uvažovali o Mirovi na bicie, ale práve dostal lano od inej skupiny a išiel hrávať do Los Angeles (podarilo sa mu zahrať si aj v legendárnom Whisky and gogo). Dany bol Jozefov sused a náhodou vysvitlo, že hrá na bicie. Tak do toho šiel. Pôvodne sme fungovali pod názvom Mr Psycho & The Dark Angels, ale niektorí usporiadatelia s tým mali problém. Unikali nám preto kšefty Po personálnych zmenách sme sa rozhodli premenovať. Prvotný nápad bol teda Lacov,ako ho voláme my Cinov. Cino bol dlhé roky jazzový huslista. Patril skutočne ku Slovenskej špičke. Raz sa však rozhodol, že chce založiť rokenrolovú kapelu a chce v nej pôsobiť ako gitarista..Prvotný impulz vzišiel od neho, ale v tej istej chvíli sme si všetci uvedomili, že dozrel čas.
Hráli jste dřív v jiných kapelách i jiného žánru, nebo je Mr.56 vás první projekt? Název kapely odkazuje na vznik rock´n´rollu nebo nějakého vašeho hudebního vzoru?
Každý z nás má za sebou pôsobenie v niekoľkých kapelách. Žánrovo to bolo pomerne pestré. Od bluesu, cez jazz, folk, psychedéliu, hard rock, metal, alternatívu, underground. Skoro som zabudol samozrejme Rock´n´Roll! ☺ I keď nie v každej kapele, hral každý na nástroj na ktorý hrá tu. Sólový gitarista napríklad hrával na elektrické husle, ale aj na basu. Ja som síce v nejakých kapelách spieval, ale v iných zas hral klávesy. No a boli aj skupiny, kde sme sa stretávali. S dvoma gitaristami máme vlastne stále spoločný bočný projekt The Darkshiners. Ten je viac do country, western swingu, blues.
Čo sa týka názvu. Ak si dobre pamätám, za oficiálny dátum vzniku rock and roll-u je považovaný 12. Apríl 1954. Aj keď samozrejme ten dátum je len fiktívny a viaže sa k akejsi udalosti. Táto muzika sa hrala už oveľa skôr. Rock´n´roll je ale multi žáner a obsahuje v sebe viac štýlov, z ktorých jedným je aj rockabilly. Obecne je zaužívaný názor, že vzniklo fúziou hillbilly a rock and rollu. Obsahuje ale napríklad prvky jazzu, vidieckeho blues, aj všeličo iné. No a presne tento subžáner, sa v roku 56 začal pomerne husto objavovať v hitparádach. Tak napríklad preto.
V 56 sa však diali aj iné veci. Snaha Maďarska vymaniť sa z pod vplyvu Sovietskeho zväzu vrcholila. Čosi ako 68 u nás, ale v oveľa krvavejšom vydaní. Po potlačení nasledovala silná vlna represií a vynútenej emigrácie, O tejto udalosti sa zmienil v legendárnom The Ed Shullivan Show aj Elvis Presley. Elvis tu vyzval Američanov, k solidarite s Maďarmi. To bolo v tej dobe čosi úplne nové, ba priam revolučné. To bol ďalší dôvod.
O slovenském rockabilly nevím vůbec nic. Kromě kapely Cellmates nikoho neznám. Jak velká je rockabilly scéna na Slovensku a kolik tam existuje kapel? Je pro vás místo původu nevýhodou, protože jste jaksi mimo hlavní dění, nebo naopak výhodou, že to zní exoticky a každý je na vás zvědavý? Byly začátky a shánění koncertů na začátku dráhy těžké?
Pravdu povediac oveľa viac Ti toho povedať neviem. Naživo som videl hrať tiež len Cellmates, aj to bolo v Maďarsku. Viem o jednej kapele zo Žiaru nad Hronom a o jednej z Martina. No a samozrejme o nás. Možno existuje ešte nejaká o ktorej neviem, ale to je tak zhruba všetko.
Každá minca, má dve strany. Je to výhoda aj nevýhoda zároveň. V našom prípade viac nevýhoda, lebo kraj odkiaľ pochádzame patrí na Slovensku medzi ekonomicky najzaostalejšie s najväčšou mierou nezamestnanosti, navyše so zlou infraštruktúrou. Keď sa chceš dostať niekde, kde sa dá hrať, musíš jednoducho cestovať.
Začiatky sú vždy ťažké, ale u nás to zas také hrozné nebolo. Keďže každý predtým už hrával mali sme z minulosti nejaké kontakty, kde sa dalo začať.
V Čechách jsem vás na plakátech zatím neviděl. Kde všude hrajete, nebo jste hráli? Rádi byste hráli třeba každý víkend nebo se snažíte udržet chod kapely na úrovni zábavy a povyražení, ale po dlouhých šňůrách netoužíte?
Na webovej stránke, je archív všetkých koncertov, čo sme odohrali. Hráme všade tam, kde príjmu ponuku a akceptujú naše požiadavky. Pýtaš sa či by sme napríklad chceli hrať každý víkend. Ale my sme toto leto takmer každý víkend hrali. Niekedy jednu, inokedy dve, ba aj tri akcie. Výnimku tvorili dva víkendy, keď som sa nedokázal uvoľniť z práce a koniec augusta, kedy sme si dopredu naplánovali dovolenky s rodinami.
Hrávame väčšinou na zrazoch áut, motoriek, pivných festivaloch, na dňoch obcí, v rámci kultúrneho leta a podobne. Jeseň a zima sú samozrejme horšie. Hraní je pomenej a klubom sa často vyhýbame. Majitelia totiž väčšinou tvrdia, že nemajú peniaze. Potom Ti ponúknu priestor na prenájom. Tiež si musíš zaplatiť vyberača lístkov, prípadne zvukára. Ako výplatu dostaneš percentá z predaja lístkov. Pokiaľ ťa nehrajú v komerčných médiách, nie si najnovšia superstar, prípadne nehráš čosi skutočne oplzlé tak nemáš šancu. Ľudia na čosi neznáme nedôjdu. To už schodnejšia cesta je dohodnúť sa kdesi s hostinským, ktorý keď vidí, že má plnú krčmu a pivo tečie potokmi, rád kapelu vyplatí. Máme civilné zamestnania a rodiny, ktoré je treba živiť. Tým sme samozrejme limitovaní. Napriek tomu je tých hraní pomerne dosť a väčšinou ak niekde zahráme, tak nás zavolajú naspäť. Okrem Slovenska hrávame tiež v Maďarsku, v Poľsku, raz v Nemecku a hrali sme už aj u vás v Čechách. Nielen v Pardubiciach ale na zrazoch amerických áut vo Vrchlabí a aj na tom v Čechách najväčšom na Pasohlávkach. Verím, že do budúcnosti toho bude ešte viac.
Víc než do Čech to máte blíž do Maďarska, kde je psychobilly a rockabilly přece jenom populárnější. Daří se Vám tam získávat pozvání na koncerty a festivaly snaději?
Áno máš pravdu. Maďarsko má z V4-ky túto scénu asi najväčšiu. Pár krát sme tam hrali a máme tam priateľov. Aj prijatie bolo dobré. Konkurencia je tam však veľmi silná. Kapely často hrávajú za nízke mzdy. To nie je problém, ak si z Budapešti. V okruhu do 50 km máš nekonečne veľa kšeftov a za chvíľu si doma. Pokiaľ si ale musíš zaplatiť cestu a drahé ubytovanie je to už horšie. Tiež nie je ľahké sa dostať na veľký festival, pretože kvalitných záujemcov je veľa a uprednostňovaní sú tí, ktorí už majú svoje meno, prípadne sú známy v branži. Problém je aj ten, že viac priateľov máme na psychobilly scéne, ale hráme rockabilly. Takže ak aj hráme na ich akciách, je to po vašom „trocha mimo mísu“. Hraním sme však získali ďalšie známosti a otvárajú sa nové nám možnosti. Takže verím, že to bude lepšie. Všetko chce svoj čas a veľa, veľa práce. Manažujeme sa sami, takže priznám, že tento rok sme Maďarsko zanedbali, ale na jeseň sú už nejaké veci v príprave.
Nemáte kontrabas, ale klasickou baskytaru. Je v tom nějaký záměr, nebo jen nedostatek technické zdatnosti basáka?
Ako som už spomínal, mali sme kontrabas. Keď odišiel Laco, niekto ho musel nahradiť.
Keďže obaja synovia sú muzikanti (gitara, basgitara), bolo rozhodnutie pomerne jednoduché. Nedostatok technickej zručnosti to rozhodne nie je. Krištof má skončenú strednú školu s nadstavbou obor jazzová bass gitara, kontrabas. Teraz študuje v Budapešti na univerzite Ferencza Liszta obor jazzová bass gitara. Basová gitara je totiž pomerne nový nástroj (oproti kontrabasu) a tak sa stále vyvíja a ponúka interpretovi nové možnosti. Dobrý kontrabas nie je lacný, ale ako poznám Krištofa, skôr či neskôr, si jeden určite kúpi.
Všiml jsem si, že hrajete dost písniček od Stray Cats, něco od Elvise či Johnny Cashe. Jaké období vás nejvíce hudebně inspirovalo a zajímá? Kdo jsou vaše vzory?
To sa mýliš. Od The Stray Cats hráme len Rock this Town. Ale oni hrali svojho času pomerne dosť coverov. Tam máme vo výbere trocha podobný vkus. Alebo inak, pokiaľ mapuješ klasiku, niektorým veciam sa jednoducho nevyhneš. Ak máš na mysli Rockabilly, zbožňujeme staré veci. Obdobie keď všetko bolo naozaj tým čím malo byť.
Rock and roll sa ale vždy vracal, či v iných štýloch, alebo vo vynovených podobách. Prípadne v rôznych nostalgických retro vlnách. Každá z nich priniesla niekoľko veľmi osobitých zaujímavých interpretov. Keby som mal vymenovať všetky naše vzory, nestačila by mi kniha. (A nejedná sa len o rokenrolové hviezdy.) Ale teda aspoň tí naj naj. Všetci čo nahrávali v Sun-e! Elvis, Carl, Jerry, Roy, Johny (týchto som musel aj osobitne menovať ). Johny Burnette rock and roll trio, Chet Atkins, Chuck, Little Richard, Fats, Ray a všetci ďalší. Anglická scéna Shakin´, Matchbox, Crazy Cavan a takto donekonečna. No koho musím vyzdvihnúť najviac je Gene Vincent and the Blue Caps a Bill Haley and his Comets. Z neskorších potom Robert Gordon, absolútna srdcovka Danny Gatton, Jeff Beck, Stray Cats, Brain Setzerove projekty, Lee Rocker. Zo súčasných Paul Pigat, Wayne Hancock, The Maveriks, Deke Dickerson. Samozrejme Hank Williams, Hank Jr., Hank 3, ale aj Reverend Horton Heat, Lemmyho Mororhead či Headcat, The Hillbilly Moon Explosion … A tak až do nekonečna, vzdávam sa!
Vaše nové CD Shaking all over je plný hezkých coverů. Věnujete se i vlastní tvorbě nebo výhradně používáte cizí repertoár? Je to první deska vaší kapely?
Áno hráme len prebraté veci. Toho roku ich bolo asi 50. Obmieňali sme ich na koncertoch podľa potreby. Samozrejme trocha preferujeme veci ktoré sú na cd. Na začiatku, sme mali pár vlastných, ale na miestach kde hrávame uprednostňujú, skôr tie prebraté. Koniec koncov je celkom vzrušujúce snažiť sa vyjadriť, cez cudzie skladby. Pokúsiť sa im aspoň trocha vtlačiť vlastnú pečať. Je to celkom výzva, keď tú vec už pred tebou spravili tie najväčšie legendy Snažíme sa vložiť do nich náš pohľad na vec i keď samozrejme s rešpektom. Občas to vyjde, inokedy by si sa nakopal. Ale v rokenrole to je bežná prax. Áno je to naše prvé CD, nahrali sme ho analógovo, na úzky pás. Nahrávali sme spolu naživo bez dohrávok a playbackov. Dali sme to za jeden a pol dňa. Pol dňa sme potom počúvali a vyberali použiteľné verzie.
Jaké to bylo jet 10 hodin na festival, kde vás poslouchalo nějakých 30 lidí, protože zbytek byl na Citronech a pak čekal na Slade? Stálo to pro vás vůbec zato?
Cestujeme veľa. Je to aké to je, ale už sme si zvykli. Myslím, že s počtom ľudí si to trochu podhodnotil. Bolo ich asi 60 v určitej chvíli aj 100 a cez koncert sa ľudia prestriedali. Ale mi odohráme koncert aj pre päť ľudí, aj pre troch. (Ak ich je menej, tak ich pozveme aspoň na pohárik.) Každého koho táto muzika zaujíma a baví si treba uctiť a vážiť. Vždy sme osobitne poctený, ak sa niekomu páči vystúpenie, alebo mu je sympatická naša kapela. Festival bol super. Zahrali sme si, videli výborné programy, stretli super ľudí, dali si skvelú Plzeň, pozreli Slade a ešte sme to mali aj zaplatené. Napadá mi, že bez tohto festivalu, by asi nevznikol ani tento rozhovor.
Písničku jste věnovali i králi českého rock´n´rollu 60. let Miki Volkovi. Bylo to poprvé, co jsem byl svědkem, že to někdo udělal. Byl pro vás inspirací nebo jste se dokonce znali?
Rock´n´Roll som prvý krát uvedomele počul, keď som mal desať rokov. Čosi sa vo mne pohlo. Povedal som vtedy otcovi, že budem rokenrolový spevák. V dobách totality to bolo všetkým okolo len na smiech. Ale ja som sa Rock & Roll-u už nikdy nepustil. Hral som ho na klavíry, tancoval, od štrnástich mal pouličnú rokenrolovú bandu, od pätnástich hral v kapele. V čase keď bol každý metalista alebo diskotékový šialenec sme výzorom aj prejavom dosť vytŕčali z radu. Čítal som o ňom knihy, pozeral filmy, zbieral platne, donekonečna zháňal nahrávky. Stenu oblepenú postermi jeho hrdinov. V 95tom som potom s jednou kapelou vydal kazetu klasických rokenrolov, ktorú som otextoval po slovensky.
Načo to všetko hovorím? Rokenrol je proste vec ktorú musíš mať v srdci. Ktorú nemiluješ preto lebo chceš, ale preto, lebo musíš. Aj keď ťa za to nenávidia a aj keď sa za to občas nenávidíš sám. Je to životný štýl. Nie je to o tom že si necháš vyšiť kérku čo je in a v e-shope si objednáš cool rockabilly handry. Je to stav duše. A to je vidieť, je to aj počuť, ale hlavne je to cítiť.
Pýtaš sa či sme poznali Mikiho. Ak máš na mysli či sme sa niekedy osobne stretli, tak to nie nestretli. Ak myslíš na vnútorný oheň, šialenstvo ktoré ťa pohltí, rozhryzie, dotrhá a vypľuje, poznám ho veľmi dobre!
Miki bol Kráľ, so všetkým, čo ku tomu patrí. Skutočná éterická bytosť. Celý jeho život je horko sladký nespútaný záblesk Rock & Roll-u.
Uvidíme vás někdy v Řevnicích na Rumble, kam chodí jen rockabilly fanoušci a je to to pravé místo pro kapelu jako je Mr.56?
Dúfam, že áno. Hlásili sme sa aj tento rok, ale už to bolo vybúkované. Samozrejme, že je to pre nás to pravé miesto. Milujeme tento životný štýl a hudbu. Radi popočúvame ostatné kapelky a keď nás pozvú radi zahráme. V 2015-tom sme už na Rumble hrali. Vtedy to bolo v Pullman Citty a bol to skvelý zážitok. Rock´n´Roll pre nás nie je súťaž, je to náš život.
Děkuji za rozhovor.
Pro RockabillyCZ
Vítek Formánek
